Všetky práva vyhradené. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov, grafov, obrázkov a fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom bez písomného povolenia VM je zakázané.
b2019_1
skanzen
Vihorlatské múzeum pripravilo
pre návštevníkov sprievodcov
po jeho expozíciách.
Cena pre Vihorlatské múzeum v Humennom
Cena pre Vihorlatské múzeum v Humennom
Cena pre Múzejné noviny
Cena pre Múzejné noviny
Ocenenie za dobové pohľadnice
Ocenenie  - Skanzeny
Ocenenia
Vihorlatského múzea
Ocenenie -Kalendár 2017
Podnikové médium roka 2017
Podnikové médium roka 2017
Zväz múzeí - Pamätnámedaila
Kalendár 2019
Kalendár 2020
Expozícia bola slávnostne otvorená dňa 19. novembra 2009 za účasti predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka, dekana rímskokatolíckeho farského úradu Mateja Babčáka a ďalších hostí v priestoroch renesančného kaštieľa v Humennom. Súčasťou otvorenia bol kultúrny program, slávnostné príhovory a samotná prehliadka expozície.
Kaplnka bola neodmysliteľnou súčasťou stavieb šľachtických sídiel od ranného stredoveku po 20. storočie. O existencii kaplnky v kaštieli sa dozvedáme až zo súpisu z roku 1654. Je v ňom opísaný jej inventár: oltár s obrazom Blahoslavenej Panny Márie s nápisom Patrona Hungariae, dva obrusy, dva drevené svietniky, dve konvičky a osem maľovaných stoličiek. Práve Panne Márii, patrónke Uhorska bola kaplnka v kaštieli zasvätená. Takého patrocínium nemal žiadny iný kostol na území Humenného.
Ďalšia zmienka o kaplnke je z roku 1797. Prístup do kaplnky bol predmetom súdneho sporu medzi sestrami, grófkami Csákyovou a Van der Nátovou. Prvá z nich dala zamurovať vstup do chodby severného krídla a znemožnila tak sestre prístup do kaplnky. Začiatkom 19. storočia je kaplnka v kaštieli označovaná ako kaplnka sv. Kríža používaná panstvom, okrem iného aj ako pohrebná kaplnka Csákyovcov a Vandernátovcov
Dnešnú podobu i nové situovanie dostala kaplnka počas prestavby kaštieľa v roku 1874, ktorú iniciovali poslední majitelia Andrássyovci. Valená klenba miestnosti na prízemí severovýchodnej bašty bola vyzdobená štukovanými rebrami vytvárajúcimi nepravidelnú sieť a dosadajúcimi na polygonálne konzoly.
Expozícia predstavuje umelecké diela prevažne z 18. a 19. storočia. Kaplnke dominuje obraz Posledná večera - olej na dreve, ktorý je z roku 1770 od neznámeho autora a pravdepodobne plnil funkciu oltárneho obrazu. Plastiky sv. Floriána, sv. Rocha a sv. Jána Nepomuckého pochádzajú z Jankoviec, plastika Jána Evangelistu je z oltára kostola v Lukačovciach. Medzi cenné zbierky Vihorlatského múzea patrí malá drevená plastika Kristus - Resurrexit (Zmŕtvychvstanie) z Lukačoviec.
Rímskokatolícky farský úrad v Humennom nám poskytol oltárne pokrývky, časti liturgického odevu - ornáty, ako aj „stolový“ kríž. Kríž - symbol Kristovej obete a víťazstva zároveň sa stal symbolom viery a najčastejšie používaným znamením kresťanstva vôbec. I v týchto priestoroch sa niekoľkokrát opakuje.
Okrem zbierok múzea v Humennom sú v expozícii prezentované zbierky Zemplínskeho múzea v Michalovciach. V kaplnke je to sv. Ján Krstiteľ, olej na plátne neznámeho maďarského maliara 19. storočia, v susednej miestnosti dielo I. Gubalského Svätý Michal z roku 1875 a Smrť sv. Jána Nepomuckého autora zvaného Ullspracher z roku 1795. Zaujímavým je návrh na fresku známeho zakarpatského maliara Jozefa Bokšaya.
Pri liturgii používa kňaz a koncelebranti aj mnohé drobné predmety. Niektoré z nich ako napríklad kadidelnica, cínový kalich, kropenička, oltárne zvončeky dopĺňajú vystavené diela.

Expozícia sakrálneho umenia s kaplnkou Panny Márie

Sakrálna expozícia
Sakrálna expozícia
© Vihorlatské múzeum, Humenné, Námestie slobody č. 1, 066 01 Humenné, Slovensko,  tel.: 00421 57 775 2240
ÚVOD        KONTAKTY           PRINT